I wrote this post in two languages. In Slovak and English language.
If you are a cave lover and you want to experience a slightly different experience than in a normal accessible cave, then you are in the right place.
Stanisovska Cave is one of the most famous and largest caves in Slovakia. Nevertheless, I definitely recommend visiting her.
We decided to visit her together with colleagues from work. We leave the car in the parking lot in Liptovský Ján. By the way, I also recommend visiting it. Mainly due to the thermal water that springs here, but it is also one of the entrances to the Low Tatras National Park. Even the higher ones, the High Tatras, are not far from here.
We climb slightly uphill along the asphalt road. It is not a demanding hiking, rather a pleasant walk. Nevertheless, if you would like, you will get to Ďumbier along this tourist route. Ginger is the highest peak in the Low Tatras. I have planned this tourism for a long time and when I manage to implement it, I will be happy to share my experiences with you.
We follow the asphalt road, but by no means can I say that it is boring. There is a rich flora around the road. One plant is prettier than the other. I'll show you a few here.
The most beautiful experience awaits me a few meters away. I ran a little away from the group and as I walk like that, I look in front of me and what I don't see. The forest marten is opposite me. She didn't register me at all, so I choose a camera, a compact Samsung at the time, and I camera. She only noticed me when she was maybe five meters in front of her. She stopped and shoved into the thick grass.
We leave the tourist sign in the direction of Ďumbier and for a few minutes we stand in front of the entrance to the cave.
We buy tickets, but in addition to tickets, the caveman who will accompany us gives us headlamps.
The time of entry is approaching and the caveman asked us with a smile on his face to put on the headlamps. Adrenaline is rising in me, I'm looking forward to a new experience.
We enter a cave in which it is as dark as a cave. That was probably not the best comparison, but it captures our situation. Apart from the spotlight, which our guide has at our disposal, we only shine our headlights on the way.
We walk down narrow streets deeper into the cave and I feel like a researcher exploring a hitherto unexplored area.
Our guide speaks engagingly and the tour passes us by.
On the walls we see the inscriptions left by the visitors of the cave. The oldest preserved are from 1910.
During the Second World War, fighting took place between the partisans and the German army in the vicinity of the Stanišovské Caves. The surrounding mountain terrain was ideal for partisan fighting and German troops had considerable difficulty moving in this direction. In the end, however, they succeeded. They used the locals as living shields and forced them to go ahead or dominate the roads. The partisans thus decided to retreat deeper into the valley. The partisan headquarters was located at the Stanišovská Cave, but nevertheless no traces of them were found in the caves.
This section also shows that I like military history. I smuggled a seemingly insignificant part, which only marginally touches the Stanišovská Cave, into the article. And I'm still looking forward to it.
At the end of the show we come to a shamanic place in Stanišovská Cave, called Obo. Both are sacred buildings made of stone or tree branches built on the place where the spirit that protects this place resides.
Tradition says that the pilgrims who pass by both leave some gifts with him so as not to offend the ghosts. Either a piece of cloth from your clothes, a piece of tobacco, a cigarette, or a coin. Subsequently, they turn around it three times and in Stanišovský Obu they get to taste the local homemade brandy.
I was a driver, so I just watched how my friends enjoyed the local hospitality.
I present to you one of the inhabitants of the cave. This handsome man appeared to us in full beauty.
Thank you
Po Slovensky
Ahoj,V prípade že patríte k milovníkom jaskýň a chcete zažiť trochu iný zážitok ako v bežné sprístupnené jaskyni tak ste na správnom mieste.
Stanisovska jaskyňa nepatrí medzi najznámejšie a najväčšie jaskyne na Slovensku. Napriek tomu ju určite odporúčam navštíviť.
My sme sa ju rozhodli navštíviť spoločne s kolegami z práce. Auto nechávame na parkovisku v Liptovskom Jáne. Mimochodom aj ten odporúčam navštíviť. Hlavne kvôli termálnej vode, ktorá tu vyviera, no je to aj jeden zo vstupov do Národného parku Nízke Tatry. Ani tie vyššie, teda Vysoké Tatry, nie sú odtiaľto ďaleko.
Po asfaltovej ceste stúpame mierne do kopca. Nie je to žiadna náročná turistika, skôr príjemná prechádzka. Napriek tomu ak by ste chceli, tak sa po tejto turistickej ceste dostanete až na Ďumbier. Ďumbier je najvyšší vrch v Nízkych Tatrách. Túto turistiku mám naplánovanú už dávno a keď sa mi ju podarí zrealizovať, tak sa o moje zážitky s vami rád podelím.
Ideme po asfaltovej ceste, no v žiadnom prípade nemôžem povedať, že je to nuda. Okolo cesty sa nachádza bohatá flora. Jedna rastlina je krajšia ako druhá. Zopár z nich vám tu ukážem.
Najkrajší zážitok ma čaká o niekoľko metrov ďalej. Odbehol som trochu od skupinky a ako si tak kráčam, pozerám sa pred seba a čo nevidím. Oproti mne cupitá kuna lesná. Vôbec ma nezaregistrovala a tak vyberám foťák, v tom čase compact Samsung, a kamerujem. Zbadala ma až vo chvíli, keď bola možno päť metrov predomnou. Zastavila sa a šup do hustej trávy.
Opúšťame turistickú značku smer Ďumbier a o niekoľko minút stojíme pred vchodom do jaskyne.
Kupujeme si lístky, no okrem vstupeniek nám jaskyniar, ktorý nás bude sprevádzať dáva do rúk čelové lampy.
Blíži sa čas vstupu a jaskyniar nás s úsmevom na tvári poprosil, aby sme si nasadili čelové lampy. Adrenalín vo mne stúpa, teším sa na nový zážitok.
Vstupujeme do jaskyne v ktorej je tma ako v jaskyne. To nebolo asi najvhodnejšie prirovnanie, no vystihuje to našu situáciu. Okrem reflektora, ktorý má k dispozícií náš sprievodca si na cestu svietime iba našimi čelovkami.
Postupujeme úzkymi uličkami hlbšie do jaskyne a ja sa cítim ako bádateľ, ktorý práve skúma doposiaľ neprebádanú oblasť.
Náš sprievodca rozpráva pútavo a prehliadka nám rýchlo ubieha.
Na stenách vidíme nápisy, ktoré tu po sebe zanechali návštevníci jaskyne. Najstaršie zachované sú z roku 1910.
Počas Druhej svetovej vojny v okolí Stanišovských jaskýň prebiehali boje medzi partizánmi a nemeckou armádou. Okolitý horský terén bol ideálny pre partizánske boje a nemecké jednotky mali značné problémy postupovať týmto smerom. Nakoniec sa im to však podarilo. Využili miestnych obyvateľov ako živé štíty a nútili ich ísť vpredu, poprípade dominovať cesty. Partizáni sa tak rozhodli stiahnuť hlbšie do doliny. Pri Stanišovskej jaskyni sa nachádzalo veliteľstvo partizánov, no napriek tomu sa v jaskyniach nenašli po nich žiadne stopy.
Aj v tomto odseku sa ukazuje že mám rád vojenskú históriu. Zdanlivo nepodstatnú časť, ktorá sa len okrajovo dotýka Stanišovskej jaskyni som prepašoval do príspevku. A ešte sa z toho aj teším.
Na záver prehliadky prichádzame k šamanskemu miestu v Stanišovskej jaskyni, zvanému Obo. Obo je posvätná stavba z kameňa, či konárov stromov postavená na mieste, kde sídli duch, ktorý toto miesto ochraňuje.
Tradícia hovorí, že pútnici, ktorí okolo Oba prechádzajú pri ňom nechajú nejaké dary, aby neurazili duchov. Buď kúsok látky zo svojho odevu, kúsok tabaku, cigaretu, či mincu. Následne sa okolo neho trikrát otočia a v Stanišovskom Obu za to dostanú ochutnať miestnu domácu pálenku.
Ja som bol šofér, takže som sa iba prizeral, ako si miestne pohostenie vychutnávajú moji kamaráti.
Predstavujem vám jedného z obyvateľov jaskyne. Tento krásavec sa nám ukázal v plnej kráse.
Ďakujem